OPTICKÉ VLASTNOSTI KAMENOV

OPTICKÉ VLASTNOSTI KAMENOV

Optické vlastnosti sú charakteristické vlastnosti minerálov, vďaka čomu je možné rozpoznať aj mikroskopické minerály bez ich poškodenia. To platí najmä pre priehľadné kamene, t.j.. prepúšťajúce svetlo. Znalosť princípov kryštalickej optiky má preto veľký význam pre identifikáciu drahokamov, pretože umožňuje identifikáciu ich farieb bez ich poškodenia.

Podľa elektromagnetickej teórie svetla J.. C.. Maxwella (1831—1879) spočíva v šírení elektromagnetických vĺn s dĺžkou 380 - 780 mm. Farba svetla závisí od vlnovej dĺžky. Rýchlosť šírenia svetla vo vákuu je cca 300 000 km / s (Zavrieť 299 790 km / s). Rýchlosť svetla vo vzduchu je o niečo nižšia; zatiaľ čo rýchlosť šírenia svetla v iných priehľadných telesách, napr.. vo vode, sklo alebo krištáľ, je vždy nižšia ako rýchlosť jeho šírenia vzduchom. Telo, v ktorých sa svetlo šíri rôznymi rýchlosťami sú definované ako telesá s rôznou optickou hustotou - opticky hustejšie a opticky tenšie.

Pomer rýchlosti svetla vo vzduchu vp k rýchlosti svetla v uvažovanom prostredí v sa nazýva index lomu n tohto prostredia:

n = vp / v

V amorfných telách, napr.. v opále, a v kryštáloch pravidelného systému, napr.. v kamennej soli, alebo fluorit, svetlo postupuje rovnakou rýchlosťou vo všetkých smeroch. Tieto telesá sa nazývajú opticky rovnocenné telesá, teda izotropné. V iných kryštáloch však rýchlosť šírenia svetla závisí od smeru - sú to opticky viacsmerné telesá, teda anizotropný.